Bezdôvodné obohatenie je inštitút práva, ktorý vzniká pri majetkovom prospechu jednej osoby spôsobeného bez právneho dôvodu. To znamená, že niekto prijal plnenie (väčšinou peňažné) bez toho, aby mal na to právny relevantný dôvod. Hlavnou funkciou slovenskej právnej úpravy je náprava vzniknutej majetkovej nerovnováhy. Pri bezdôvodnom obohatení nie je dôležité či bolo spôsobené úmyselne napr. krádež alebo nie.
Bezdôvodné obohatenie vzniká, keď sa majetkový prospech získa z :
- plnenia bez právneho dôvodu, napr. plnenie domnelého dlhu ktorý v skutočnosti neexistuje, v takomto prípade sa predpokladá, že osoba ktorá plní nevie o tom, že plniť nemá inak by šlo o dar.
- plnenia z neplatného právneho úkonu, napr. neplatná zmluva
- výnimka je keď je právny úkon neplatný len kvôli nedostatku formy a teda, že zmluva nie je písomná, toto nezakladá bezdôvodné obohatenie
- plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, napr. odstúpenie od zmluvy
- nepoctivých zdrojov – typicky pôjde o trestnú činnosť.
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo aj keď mal plniť sám.
Čo nie je bezdôvodné obohatenie?
- Prijatie plnenia z hry alebo stávky.
- Prijatie plnenia premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, a ak to nie je možné, napríklad sa vec zničila, tak prichádza na radu peňažná náhrada. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor sa získal, a ak sa to nedá zistiť, musí sa vydať štátu.
Pri bezdôvodnom obohatení poznáme 2 premlčacie lehoty – dvojročnú subjektívnu, ktorá plynie odkedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Tiež plynie trojročná objektívna lehota, ktorá plynie odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
« Späť na Právnicky slovník