Našli ste si vysnívané miesto a už vám chýba len uzatvoriť pracovnú zmluvu? Mnoho zamestnancov sa domnieva, že pracovná zmluva už nie je ich starosť, nakoľko ju pripraví zamestnávateľ a oni ju len podpíšu s tým, že zamestnávateľ predsa vie lepšie, čo tam má napísať. Omyl. Nie len zamestnávateľ, ale aj zamestnanec by mal venovať pracovnej zmluve náležitú pozornosť.
Pracovnou zmluvou sa zakladá a zároveň aj upravuje pracovný pomer (pracovnoprávny vzťah) medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ide teda o jeden z najdôležitejších dokumentov v pracovnom práve. Čo by mala pracovná zmluva obsahovať a na čo by ste si mali dať pozor?
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že podľa zákonníka práce by pracovná zmluva mala mať písomnú formu. Okrem písomnej formy pracovnej zmluvy uvádza zákonník práce 4 podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať každá pracovná zmluva, a to:
- Druh práce a jeho stručná charakteristika
- Miesto výkonu práce
- Deň nástupu do práce
- Mzdové podmienky
Druh práce
Čo je druh práce a spôsob, akým sa druh práce určí, nie je v Zákonníku práce bližšie určené. Druh práce by mal vymedzovať, aká práca sa bude vykonávať. V pracovnej zmluve sa vyjadruje uvedením konkrétnej pozície. Stručná charakteristika opisuje, čo je pracovná náplň, tzn. aké činnosti bude zamestnanec vykonávať.
Podľa dohodnutého druhu práce prideľuje zamestnávateľ zamestnancovi prácu, tzn. až na výnimky stanovené zákonom, nie je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi prideľovať inú prácu ako tú, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Druhu práce a jeho stručnej charakteristike by ste preto mali venovať náležitú pozornosť.
Miesto výkonu práce
Miesto výkonu práce je často podceňovanou náležitosťou pracovnej zmluvy. Je však potrebné mať na pamäti, že miesto výkonu práce musí byť vymedzené určite. Miesto výkonu práce a rozsah jeho vymedzenia závisia od povahy práce, ktorú zamestnanec vykonáva. Môže byť vymedzené názvom obce, časťou obce alebo môže byť inak určené (napr. sídlo zamestnávateľa, bydlisko zamestnanca a pod.).
V odôvodnených prípadoch je dokonca možné uviesť ako miesto výkonu práce aj územie okresu, kraja alebo celého Slovenska (napríklad stavebné práce vykonávané na rôznych stavbách). Aj keď je zvyčajne v pracovnej zmluve len jedno miesto výkonu práce, Zákonník práce umožňuje účastníkom pracovnoprávneho vzťahu dohodnúť si ich aj viacero.
Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne zmeniť v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce a dočasne alebo natrvalo zamestnanca preložiť na iné miesto výkonu práce, než ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.
Deň nástupu do práce
Treťou podstatnou náležitosťou je deň nástupu do práce. Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Možno ho dohodnúť konkrétnym kalendárnym dňom, ale môže sa viazať aj na konkrétnu udalosť (dostatočne konkrétnu, u ktorej je jasné, že nastane). Dátum môže pripadnúť aj na deň pracovného pokoja, avšak nemôže byť skôr ako v deň ukončenia povinnej školskej dochádzky. Ak zamestnanec nenastúpi do práce v deň nástupu do práce, pracovný pomer aj tak vznikne.
Mzdové podmienky
Poslednou špecifickou náležitosťou sú mzdové podmienky. Špecifické sú preto, žesa považujú za podstatnú obsahovú náležitosť len vtedy, ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pod pojem mzdové podmienky zahŕňame nie len mzdu samotnú, ale aj podmienky jej poskytovania (napr. vyplatenie odmeny alebo podielu na zisku).
Vyššie uvedené štyri podstatné náležitosti musia byt v pracovnej zmluve uvedené, inak by to zakladalo jej neplatnosť. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na týchto podstatných obsahových náležitostiach pracovnej zmluvy, pracovná zmluva vôbec nevznikne.
S ďalšími tzv. „pravidelnými“ náležitosťami pracovnej zmluvy ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby, musí zamestnávateľ oboznámiť zamestnanca, ak nie sú dohodnuté v pracovnej zmluve. Nedojednanie pravidelných náležitostí nezakladá neplatnosť pracovnej zmluvy.
Ďalej odporúčame v pracovnej zmluve dohodnúť aj iné zmluvné podmienky, ako napríklad:
- Skúšobná doba
- Konkurenčná doložka
- Mlčanlivosť
- Pracovné cesty
Skúšobná doba
Skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve môže trvať najviac tri mesiace s výnimkouvedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, u ktorého môže skúšobná doba trvať najviac šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Počas skúšobnej doby môže zamestnanec aj zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a bez udania dôvodu. Ďalšou výhodou je, že v prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplynie výpovedná lehota. Pracovný pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, alebo doručením oznámenia, ak taký deň v oznámení nie je uvedený.
Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve
Podľa ustanovenia § 83a Zákonníka práce je možné si v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Takéto obmedzenie je možné dohodnúť len za podmienky, že zamestnanec počas pracovného pomeru nadobudne informácie, ktoré nie sú verejne dostupné a v prípade konkurenčnej činnosti by mohli zamestnávateľovi privodiť podstatnú ujmu.
Konkurenčná doložka je obvykle dohodnutá v zmluve vedúcich zamestnancov alebo manažérov. Ak by bolo obmedzenie stanovené v zmluve neprimerané, súd môže zasiahnuť a záväzok zrušiť alebo obmedziť. Na tomto mieste by sme však chceli upozorniť, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za obmedzenie spôsobené konkurenčnou doložkou primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Dohoda o zachovaní mlčanlivosti
S konkurenčnou doložkou súvisí aj dohoda o zachovaní mlčanlivosti. Zákonník práce upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré tvoria predmet oznámenia o korupcii alebo inej protispoločenskej činnosti.
Dohoda chráni zamestnávateľa pred zverejnením dôverných informácií ako zoznam dodávateľov, zákazníkov, finančné výkazy, či nápady na zlepšenie podnikateľskej aktivity. V prípade porušenia povinnosť je možné dohodnúť si aj sankcie: okamžité skončenie pracovného pomeru, zmluvné pokuty a podobné.
Pracovné cesty
V pracovnej zmluve sa určite hodí mať upravené aj pracovné cesty. Zákon hovorí, že zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo ak je možnosť vyslania na pracovnú cestu dohodnutá v pracovnej zmluve. Maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená.
Správne nastavená pracovná zmluva vám pomôže predísť problémom nie len počas trvania pracovného pomeru, ale predovšetkým v prípade potreby jeho ukončenia. Tak neváhajte a obráťte sa na našu kanceláriu, ktorá pre vás rada pripraví pracovnú zmluvu presne podľa vašich požiadaviek.
