Mobing na pracovisku

Keď vám niekto položí otázku, či trávite viacej času doma alebo v práci, čo odpoviete? Väčšina ľudí, ktorým sme túto otázku položili, bez akéhokoľvek zaváhania odpovedala, že v práci.

Je to logické. Začiatok pracovnej doby sa totiž u mnoho profesii posunul z šiestej hodiny rannej na ôsmu, deviatu alebo desiatu hodinu, čo posunulo aj čas odchodu z práce. Len málokto tak dnes odchádza z kancelárie pred šestnástou hodinou.

Keď pripočítame ešte nadčasy, ktoré sa dnes stali v niektorých profesiách samozrejmosťou, môžeme konštatovať, že sme v práci od rána do večera. Nech chceme alebo nie, trávime tak so svojimi kolegami oveľa viacej času, ako so svojou rodinou.

Bohužiaľ, ale len málokto z nás má tú možnosť, že môže voľbu svojich kolegov ovplyvniť. A tak sa často stáva, že ste nútený celý deň tráviť s človekom, ktorého nemôžete vystáť. Po čase už je to k nevydržaniu. Existuje jediné riešenie, buď on alebo vy.

V hlave sa vám postupne začína tvoriť plán, ako ho z práce dostanete. Už teraz viete, že budete musieť použiť aj rôzne nekalé praktiky, ale pre kľud na pracovisku by ste urobili čokoľvek…

Čo je mobing?

Mobing alebo písané aj ako mobbing (obe varianty sú gramaticky správne) by sa dal veľmi zjednodušene vysvetliť ako najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku inej konkrétnej osoby (obete). Môže sa jednať napríklad o nasledujúce formy konania zo strany „agresora“ voči obeti:

• ohováranie,
• vyčleňovanie z kolektívu,
• arogantné a urážlivé chovanie,
• nevhodné žarty a schválnosti (prekladanie vecí na stole, odobratie kancelárskych potrieb alebo ich skrytie, zámerné celodenné otváranie okna počas chladných mesiacov, vypínanie kúrenia alebo naopak prekurovanie v kancelárii a pod.),
• sústavná a neopodstatnená kritika obete,
• neschválenie dovolenky bez reálneho dôvodu,
• prideľovanie nezmyslených úloh alebo nesplniteľných termínov,
• zosmiešňovanie pred ostatnými kolegami,
• sexuálne obťažovanie,
• fyzické ohrozovanie,
• psychický nátlak (ak neurobíš niečo, potom …).

Formy konania agresora sú neobmedzené. Z našich skúseností môžeme povedať, že nás vždy prekvapí, čo všetko sú ľudia schopní urobiť pre to, aby dosiahli svoj cieľ (odchod obete zo zamestnania alebo funkcie).

Ako identifikovať mobing na pracovisku?

Nie každé šikanózne správanie na pracovisku je samozrejme možné označiť za mobing. Aby sme mohli hovoriť o mobingu, malo by jednanie kolegu / nadriadeného napĺňať určité základné charakteristické znaky. Tieto znaky nie sú pevne dané. Jedná sa napríklad o:

• deštrukčné konania rôzneho charakteru,
• systematickosť útokov (cielené útoky proti konkrétnej osobe, väčšinou podobnými prostriedkami zo strany viacerých osôb),
• väčší počet útokov, ktoré je treba vnímať súhrnne (mobingom rozhodne nie je ojedinelá slovná narážka, pri mobingu sa útoky opakujú alebo sa pridávajú stále nové útoky),
• dlhodobosť konania (útoky trvajú dlhší čas, zvyčajne sa udáva po dobu šiestich mesiacov aspoň raz týždenne, jedná sa však len o orientačné časové údaje),
• nepriateľské  útoky (cieľom je ublížiť obeti, zastrašiť ju, zhoršiť jej povesť, čo by malo viesť k jej vyčleneniu z kolektívu, odchodu zo zamestnania alebo strate aktuálnej pracovnej pozície a pod.),
• pluralita páchateľov (zvyčajne býva mobing na pracovisku konaný viacerými osobami, tento znak však nie je nevyhnutnou podmienkou, aby konanie mohlo byť kvalifikované ako mobing, tzn. mobing je možný i zo strany jednej osoby).

Obeťou mobbingu nemusí byť len najslabší zamestnanec, ale aj ten, ktorý svojimi výkonmi zatieňuje ostatných zamestnancov. Obeťou mobingu sa často stávajú aj zamestnanci, ktorí kritizujú alebo spochybňujú postupy a princípy, odhalia pochybenie alebo protiprávne konanie iných osôb na pracovisku, presadzujú zmeny, sú na pracovisku noví a taktiež zamestnanci, ktorí sú odlišní od dominantnej skupiny z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, vyznania, rasy a pod.

Mobbing a bossing, aký je medzi nimi rozdiel?

Bossing je druhou najčastejšou formou psychického násilia na pracovisku. Pre bossing je príznačné nerovné postavenie agresora a obete. Agresorom je nadriadený, vedúci zamestnanec alebo samotný zamestnávateľ a obeťou sa stáva radový zamestnanec.

Bossing je systematické vytváranie psychického nátlaku zo strany nadriadeného na zamestnanca, a preto je nazývaný niekedy ako mobbing zhora. Ďalším rozdielom medzi mobbingom a bossingom je, že páchateľmi mobbingu sú väčšinou viacerí zamestnanci, kým páchateľom bossingu je zvyčajne jednotlivec.

Mocenské postavenie vedúceho zamestnanca poskytuje rozsiahlu škálu prostriedkov na vytvorenie nátlaku, a to najmä prostredníctvom prehnaných požiadaviek vzhľadom na kvalifikáciu a schopnosti zamestnanca, alebo naopak formou malých požiadaviek, keď zamestnancovi je pridelená práca pod úroveň jeho kvalifikácie.

Ako sa brániť?

Ochrana zamestnancov pred násilím na pracovisku nie je osobitne upravená v žiadnom právnom predpise. Nikde nie je ani výslovne zakotvená povinnosť zamestnávateľa zakročiť proti mobbingu alebo predísť konaniam, ktoré k nemu vedú.

Možnosti mobovaného zamestnanca sú:

Podanie sťažnosti zamestnávateľovi

Zamestnanec má právo podať sťažnosť zamestnávateľovi z dôvodu:

• porušenia rovnakého zaobchádzania so zamestnancami,
• výkonu práv a povinností, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi,
• zneužitia práva,
• narušenia súkromia zamestnanca na pracovisku,
• uloženia povinnosti mlčanlivosti o jeho pracovných podmienkach.

Zamestnávateľ je podľa zákona povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať a ak zistí pochybenie, mal by vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Podanie žaloby na súd z dôvodu diskriminácie

Zamestnanec sa môže domáhať ochrany svojich práv pred súdom, kde môže namietať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. V tomto konaní má zamestnanec (ako žalobca) výhodné postavenie, lebo dochádza k preneseniu dôkazného bremena.

V praxi to znamená, že zamestnancovi stačí, ak predloží súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (tzn. existuje určitá miera pravdepodobnosti), že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.

Následne je na zamestnávateľovi (ako žalovanom), aby preukázal opak (t. j. že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil).

V rámci žaloby môže zamestnanec žiadať, aby ten, kto porušil zásadu rovnakého zaobchádzania od svojho konania upustil, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Ďalej je možné uvažovať aj o uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá v súvislosti s diskrimináciou zamestnancovi vznikla.

Podnet na inšpektorát práce

Pokiaľ sa zamestnanec domnieva, že jeho zamestnávateľ porušuje pracovnoprávne predpisy (o porušenie pracovnoprávnych predpisov ide aj vtedy, ak sa zamestnávateľ nezaoberal sťažnosťou zamestnanca podľa bodu 1) vyššie, môže zamestnanec podať podnet na prešetrenie dodržiavania predpisov zo strany zamestnávateľa inšpektorátu práce. Inšpektorát práce je potom povinný podnet prešetriť, do 30 dní od doručenia podnetu vykonať inšpekciu a o výsledku inšpekcie práce zamestnanca bezodkladne informovať.

Podnet na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je národný antidiskriminačný orgán, na ktorý sa môže zamestnanec bezplatne obrátiť, ak sa cíti byť diskriminovaný. Podnet môže podať osobne na pobočke alebo aj elektronicky. Viacej informácii nájdete na stránke snslp.sk.

Trestné oznámenie či oznámenie o priestupku

Niektoré formy mobingu môžu naplniť aj znaky skutkovej podstaty priestupku, alebo dokonca trestného činu. V prípade priestupkov sa bude jednať predovšetkým o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Čo sa trestných činov týka, pôjde najčastejšie o trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona, nátlak podľa § 192 Trestného zákona, ohováranie podľa § 373 Trestného zákona alebo nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Trestného zákona.

Ďalšie možnosti obrany

Dalo by sa samozrejme uvažovať aj o ďalších možnostiach obrany zamestnanca ako napríklad o žalobe na ochranu osobnosti pri zásahu do osobnostných práv obeti. To ale bude vždy závisieť na konkrétnom prípade, forme mobingu a jeho okolnostiach.

Záver 

Práca predstavuje neoddeliteľnú súčasť nášho života. Väčšinou si ani neuvedomíme, koľko času reálne trávime na pracovisku a venujeme práci. Pokiaľ vám niekto znepríjemňuje život na pracovisku, nenechajte to len tak, bráňte sa. Vyhľadajte pomoc skúseného právnika, ktorý s vami celú záležitosť preberie a poradí, aké kroky môžete v danej situácii podniknúť.

Radi sa s vami podelíme o naše skúsenosti.