Máte maloleté deti a rozhodli ste sa rozviesť? Nezabúdajte na to, že v rámci rozvodového konania bude potrebné usporiadať aj záležitosti, ktoré sa týkajú vašich ratolestí.
Rozvodové konanie bezdetných manželov alebo manželov, ktorých deti sú už dospelé, býva pomerne bezproblémové. Vo väčšine prípadov ide len o formalitu.
Komplikovanejšia situácia však nastáva, ak sú manželia rodičmi detí, ktoré sú ešte maloleté. V takomto prípade totiž súd povinne rozhoduje aj o úprave rodičovských práv a povinností k deťom v čase po rozvode.
Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj starostlivosť o maloleté dieťa. Na Slovensku existujú tri takéto formy. Ide o osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov a spoločnú starostlivosť obidvoch rodičov.
V tomto článku si objasníme jednotlivé formy starostlivosti. Zároveň si ukážeme aj najčastejšie spoločenské mýty, ktorých nie je potrebné sa obávať.
Kým si však prečítate tento článok, odporúčame vám prečítať si náš článok o rozvode a priebehu rozvodového konania, ktorý nájdete tu.
Ako súd určuje konkrétnu formu starostlivosti o dieťa?
Na prvom mieste by mal stáť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nejde teda o záujem matky, no ani o záujem otca, ako si mnohí rodičia myslia. Okrem iného súd v takomto prípade rieši:
- AKTUÁLNY STAV DIEŤAŤA – ide o to, s ktorým rodičom dieťa doposiaľ žilo, kde má svoje stredisko záujmov, či má nejaké špeciálne potreby (napríklad s ohľadom na zdravotný stav, vek a podobne), aké má dieťa citové väzby
- POMERY KAŽDÉHO Z RODIČOV – súd zaujíma, či majú rodičia vyhovujúce prostredie a zázemie pre maloleté dieťa, či sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a či sú schopní zaistiť starostlivosť o dieťa s ohľadom na svoje ďalšie povinnosti
Pri svojom rozhodnutí súd zohľadňuje okolnosti, ako je záujem každého rodiča na úprave starostlivosti o dieťa, schopnosť rodičia zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa. Dôležitým faktorom pri výbere konkrétnej formy starostlivosti je aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a vzájomná komunikácia. Súd prihliada na to, či sú rodičia schopní dohodnúť sa na záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa.
Osobná starostlivosť jedného z rodičov
V prvom rade si osobnú starostlivosť vymedzíme teoreticky.
Ide o stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, teda buď matky, alebo otca (nie obom rodičom). Druhý rodič, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo, má umožnený styk s dieťaťom, ktorý je buď pevne stanovený, alebo ponechaný na dohode rodičov.
Poďme sa pozrieť na tú praktickú časť.
Keď sa povie osobná starostlivosť, asi každý z vás si predstaví najčastejšiu úpravu starostlivosti o dieťa, teda stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti matky s tým, že otec má s dieťaťom umožnený styk každý druhý týždeň v mesiaci počas soboty a nedele.
Málokto však vie, že osobná starostlivosť nemusí byť upravená len takto. V našej praxi sa často stretávame s tým, že sú otcovia prekvapení, že by dieťa malo byť zverené do ich starostlivosti, pretože im bolo povedané, že dieťa sa vždy zveruje do starostlivosti matky. Toto je mýtus. Otec je rovnocenný rodič ako matka. Nie je teda v žiadnom prípade vylúčené, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti otca.
„Dieťa je možné zveriť aj do osobnej starostlivosti otca.“
Ďalším mýtom je, že styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzený na každý druhý víkend v mesiaci. Podľa právnych predpisov má dieťa právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov. To sa dá, samozrejme, dosiahnuť len tak, že dieťa bude tráviť dostatočné množstvo času aj s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Konkrétnu úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné vždy posúdiť individuálne s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Styk je však možné stanoviť veľmi široko.
„Styk druhého rodiča s dieťaťom nemusí byť zúžený na každý druhý víkend v mesiaci. Styk je možné stanoviť omnoho širšie, aby druhý rodič mal dostatočný kontakt s dieťaťom.“
Vo všeobecnosti je teda možné, aby sa rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s dieťaťom stýkal napríklad takto:
- V prípade dieťaťa, ktoré zatiaľ neabsolvuje povinnú školskú dochádzku
- každý druhý týždeň v mesiaci od stredy/štvrtka do nedele do večera, prípadne do pondelka rána, kedy rodič odovzdá dieťa do škôlky,
- každý prvý týždeň v mesiaci od pondelka do nedele a ďalej každý tretí víkend v mesiaci od piatka do nedele,
- každý druhý týždeň od piatka do nedele a ďalej každý týždeň v utorok a štvrtok poobede od 15:00 do 18:00.
- V prípade dieťaťa, ktoré má povinnú školskú dochádzku
- každý druhý týždeň od štvrtka do skončenia školskej výučby do nedele do 18:00, prípadne pondelka rána, kedy rodič odovzdá dieťa do školy (tento rozsah styku je bežne možné využiť aj bez potreby individuálneho školského plánu v prípade vzdialenejších bydlísk rodičov),
- každý druhý týždeň od piatka od skončenia školskej výučby do utorka rána, kedy rodič odovzdá dieťa do školy,
- každý druhý týždeň od piatka do nedele a ďalej každý týždeň v utorok a štvrtok poobede od 15:00 do 18:00,
- každý týždeň od utorka od skončenia školskej výučby do stredy rána a každý druhý víkend od piatka do nedele,
- každý druhý týždeň v mesiaci od stredy do nedele do večera, prípadne pondelka rána, kedy rodič odovzdá dieťa do školy (v prípade, že bydliská oboch rodičov sú blízko seba a dieťa môže navštevovať jednu školu).
Vyššie uvedené možnosti sú len príklady. Styk je možné akokoľvek prispôsobiť potrebám dieťaťa a možnostiam rodiča. Každý prípad je iný. Vždy je teda potrebné k veci pristupovať individuálne.
V súvislosti so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča je v spoločnosti taktiež rozšírený mýtus, že rodič, ktorému bolo zverené dieťa do starostlivosti, o všetkom rozhoduje.
Toto nie je v žiadnom prípade pravda. Samotné zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov neznamená obmedzenie alebo odobratie rodičovských práv druhého rodiča.
Druhý rodič teda aj naďalej rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, napríklad o príprave na budúce povolanie, výbere školského zariadenia, poskytovaní zdravotnej starostlivosti, štátnom občianstve, vysťahovaní maloletého do cudziny a ďalších záležitostiach, ktoré sa týkajú maloletého.
„Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k obmedzeniu rodičovských práv druhého rodiča.“
Striedavá osobná starostlivosť
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú aj záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a je to zároveň v záujme dieťaťa, súd môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Jednoducho povedané, v prípade striedavej starostlivosti sa o dieťa striedavo starajú obidvaja rodičia.
Spoločnosť si však aj v tomto prípade často predstavuje striedavú starostlivosť veľmi jednotvárne, že rodičia sa striedajú po týždni alebo dvoch, no aj po troch dňoch. V skutočnosti je však možné striedavú starostlivosť akokoľvek prispôsobiť dieťaťu a jeho rodičom.
Je možné predstaviť si prípady, kedy bude lepšie upraviť striedavú starostlivosť po dvoch, troch alebo štyroch dňoch, v iných prípadoch viac vyhovuje striedanie po desiatich alebo štrnástich dňoch, ba dokonca aj po mesiaci.
Často sa tiež zabúda na to, že rozsah striedavej starostlivosti nemusí byť len vyrovnaný. Je totiž možné dohodnúť sa aj na asymetrickej striedavej starostlivosti, kedy jeden rodič s dieťaťom strávi viac času a druhý menej. Dôvodom môžu byť pracovné povinnosti jedného z rodičov alebo aktivity dieťaťa. Asymetrická striedavá starostlivosť má veľkú variabilitu:
- 8 dní jeden rodič, 6 dní druhý rodič,
- 9 dní jeden rodič, 5 dní druhý rodič,
- jeden rodič dva týždne, druh rodič jeden týždeň,
- jeden rodič všetky pondelky a utorky, druhý všetky stredy a štvrtky, predĺžené víkendy sa pripoja k začiatku alebo koncu týždňa.
Uznávame, že asymetrická striedavá starostlivosť je zatiaľ na Slovensku skôr výnimočná. Naša kancelária však pevne verí, že v tejto oblasti budeme nasledovať napríklad Českú republiku, kde nastavenie asymetrickej striedavej starostlivosti nie je žiaden problém.
Pri voľbe konkrétnej úpravy striedavej starostlivosti by sme primárne mali mať na pamäti, že naším hlavným cieľom je čo najvyššie zníženie dopadov rozpadu vzťahu na život dieťaťa.
To sa však môže podariť len vtedy, keď úpravu starostlivosti prispôsobíme životu dieťaťa a jeho rodičov. Pokiaľ to urobíme naopak, teda sa budeme snažiť zmeniť život dieťaťa a jeho rodiča tým, že mu umelo naplánujeme život podľa ustálených pravidiel, nebude to s najvyššou pravdepodobnosťou fungovať. Zrejme to bude mať negatívny dopad na dieťa, čo predsa nechceme.
Ak je striedavá starostlivosť vhodne zvolená, zohľadňuje viac právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboch rodičov, ako zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Klienti sa nás často pýtajú, kedy sa súd zaoberá tým, či je možné zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí v tomto prípade skúmať, či bude tento druh starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa, ak s ním súhlasí minimálne jeden z rodičov dieťaťa. Nie je teda vylúčené, aby súd zveril dieťa do striedavej starostlivosti aj v prípade, ak jeden z rodičov s touto starostlivosťou nesúhlasí.
Spoločná osobná starostlivosť
Novinkou od roku 2023 v oblasti starostlivosti o deti je spoločná osobná starostlivosť. V prípade spoločnej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia sú rovnocenne zodpovední za starostlivosť o dieťa a dosahujú zhody o bežných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa.
V prípade spoločnej starostlivosti ide v podstate o pokračovanie v starostlivosti tak, ako bola nastavená v priebehu trvania manželstva. Niekedy sa spoločná starostlivosť označuje ako voľná striedavá starostlivosť, pretože sa od striedavej starostlivosti líši tým, že nemá stanovené presné termíny striedania dieťaťa.
Vďaka tomu majú rodičia väčšiu flexibilitu pri organizácii svojho času s dieťaťom. Tento druh starostlivosti však vyžaduje dôveru a schopnosť spolupracovať v prospech dieťaťa.
Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov len na základe ich dohody. Podmienkou je súhlas so spoločnou starostlivosťou oboch rodičov. Musí byť však preukázané, že toto riešenie je v záujme dieťaťa. Znamená to, že rodičia musia byť schopní komunikovať a spolupracovať, aby dosiahli zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti.
V prípade spoločnej starostlivosti nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty, ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku alebo výživné. Rozsudok súdu v tejto forme starostlivosti bude krátky a obaja rodičia budú mať rovnaké práva a povinnosti. Predpokladá sa, že sa budú vedieť v každej situácii spoločne rozhodovať, prispôsobiť sa a budú komunikovať. Samozrejmosťou je aj spolupráca v záujme dobrej starostlivosti o dieťa.
Záver
Rozvod môže byť náročný pre všetky zúčastnené strany, no je dôležité, aby sa rodičia zamerali na najlepší záujem dieťaťa a našli pre neho vhodnú formu starostlivosti. Cieľom by malo byť vytvorenie zdravého, šťastného a stabilného prostredia, v ktorom dieťa môže rásť nezávisle od rodinného stavu svojich rodičov.
Starostlivosť o deti po rozvode je výzvou, ale aj povinnosťou, ktorú je potrebné plniť s citlivosťou a zreteľom na potreby a pohodu dieťaťa. Informujte sa preto o možnostiach úpravy styku s dieťaťom o skúseného advokáta, ktorý vám pomôže nájsť vhodnú formu o starostlivosť pre vás a vaše dieťa.
