Dedičské konanie je nesporové konanie, v ktorom sa vyporiadava majetok poručiteľa (zomrelého). Na účely dedenia sa za majetok poručiteľa považujú hmotné veci, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky, pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (cenné papiere, obchodné podiely a pod.). Dedičské konanie prejednáva notár na základe poverenia súdu. Zákon pozná tri dedičské dôvody, a to:
- dedenie zo zákona,
- dedenie zo závetu,
- dedenie zo závetu aj zo zákona (dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona).
Iné dôvody (dedičské tituly) platná právna úprava nepripúšťa. Na Slovensku tak nie je napríklad možné dediť na základe dedičskej zmluvy, alebo darovať majetok pre prípad smrti (mortis causa).
Dedičské konanie sa zvyčajne začína bez návrhu potom, čo je súdu zo strany matriky oznámené, že určitá osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu. Poverený notár bezodkladne vykoná všetky úkony potrebné na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku (vrátane dlhov) a taktiež preverí, či bol do Notárskeho centrálneho registra založený závet poručiteľa alebo listina o vydedení.
V prípade, ak notár zistí, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, dedičské konanie zastaví. Pokiaľ dedičské konanie nebolo zastavené, upovedomí notár dedičov o ich dedičskom práve a poučí ich o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca. Ďalej notár nariadi pojednávanie vo veci, ktoré je neverejné.
Pri prejednaní dedičstva sa môžu dedičia dohodnúť na prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom (dedičstvo, kde pasíva prevyšujú aktíva, teda poručiteľ zanechal viac dlhov, na ktorých urovnanie sa použije majetok po poručiteľovi), odchýliť sa od výšky dedičských podielov a uzatvoriť dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo inak vyporiadať dedičstvo. Dedičské konanie končí právoplatným uznesením o dedičstve.
« Späť na Právnicky slovník