Kogentné ustanovenia zákona sú také ustanovenia, ktoré imperatívne (donucujúco) upravujú právne vzťahy. Prejavujú sa predovšetkým najrôznejšími zákazmi a príkazmi, ktoré nie je možné prejavom vôle obmedziť alebo vylúčiť. Dôvodom, prečo zákonodarca prijíma normy, od ktorých nie je možné sa odkloniť, je spravidla verejný záujem, zachovanie právnej istoty alebo ochrana záujmov určitého subjektu.
Ako príklad kogentnej normy môžeme uviesť ustanovenie § 46 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník:
„Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.“
Skutočnosť, že sa jedná práve o kogentnú normu, odvodzujeme z použitého výrazu „musia mať“. Zákonodarca vo vetnej konštrukcii tento výraz použil zámerne, čím stanovil pre platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností podmienku písomnej formy. Ak by sa v danom prípade zmluvné strany dohodli, že na písomnej forme netrvajú a volia si pre zmluvu o prevode nehnuteľnosti formu ústnu, bola by takáto zmluva neplatná pre nedostatok písomnej formy stanovenej zákonom.
S kogentnými normami sa stretneme vo všetkých oblastiach práva. Typické sú však predovšetkým pre právo verejné. V prípade práva súkromného sa vyskytujú vo väčšej miere normy dispozitívne, ktoré ponechávajú na autonómnej vôli subjektov, aby si právne vzťahy upravili podľa svojho uváženia. Bližšie informácie k dispozitívnym normám nájdete na tomto odkaze.
« Späť na Právnicky slovník