Odstupné pomáha zmierniť finančný dopad na zamestnanca po skončení jeho pracovného pomeru. Inštitút odstupného je využívaný pri výpovedi zo strany zamestnávateľa alebo pri dohode o skončení pracovného pomeru. Odstupné je finančná kompenzácia, ktorej výška sa odvíja od toho, ako dlho zamestnanec u zamestnávateľa pracoval a od spôsobu, akým sa pracovný pomer skončil.
Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, zrušení zamestnávateľa bez právneho nástupcu alebo premiestnení zamestnávateľa, Zákonník práce určuje minimálne odstupné. Odstupné musí byť najmenej v sume:
- priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 2 až 5 rokov,
- dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 5 až 10 rokov,
- trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 10 až 20 rokov,
- štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 20 a viac rokov.
V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou má zamestnanec nárok na odstupné z tých istých dôvodov ako pri skončení výpoveďou, pričom Zákonník práce určuje, že odstupné musí byť najmenej v sume:
- priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky,
- dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 2 až 5 rokov,
- trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 5 až 10 rokov,
- štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval 10 až 20 rokov,
- päťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer zamestnanca trval 20 a viac rokov.
Zamestnávateľ obvykle vypláca odstupné zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak.
« Späť na Právnicky slovník