Premlčanie je právny inštitút, ktorý môžeme charakterizovať ako márne uplynutie času určeného v zákone na riadne uplatnenie práva. Premlčaním právo nezaniká, len sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo). Premlčané právo je možné vymáhať a dokonca aj uplatniť na súde.
Vo všeobecnosti, ak zákon pre jednotlivé prípady neustanovuje inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t. j. odo dňa, kedy mohol veriteľ prvý raz úspešne uplatniť žalobu na súde. Výnimkou zo začiatku plynutia premlčacej doby sú nasledujúce situácie:
- práva, ktoré musia byť uplatnené u fyzickej alebo právnickej osoby – premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo u danej osoby uplatnilo,
- bolo dohodnuté plnenie v splátkach – premlčanie plynie u každej splátky zvlášť odo dňa splatnosti jednotlivých splátok,
- plnenie z poistenia – premlčacia doba začína pri právach na plnenie z poistenia plynúť za rok po poistnej udalosti,
- právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva – plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo dedičské konanie,
- právo na náhradu škody – v danom prípade je situácia komplikovanejšia, lebo musíme zohľadniť objektívnu aj subjektívnu premlčaciu dobu, ktoré plynú nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Na premlčanie súd prihliadne iba v prípade, že dlžník namietne premlčanie žalovaného nároku. Ak dlžník vznesie na súde námietku premlčania, súd neprizná žalobcovi jeho premlčaný nárok. Ak však dlžník na súde nevznesie námietku premlčania, súd na túto skutočnosť z úradnej povinnosti neprihliada a prizná žalobcovi jeho nárok, hoci je už premlčaný. Skutočnosť, že sa právo premlčalo, nebráni dlžníkovi splniť svoj záväzok dobrovoľne. Ak dlžník splní svoj premlčaný záväzok, nedôjde u veriteľa k bezdôvodnému obohateniu.
« Späť na Právnicky slovník