Nátlak sa považuje za trestný čin podľa ustanovenia § 192 Trestného zákona. Základnú skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní ten, kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi. V tomto prípade sa páchateľ potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podstatou tohto trestného činu je ovplyvňovanie slobodnej vôle človeka. Ak by nátlak nebol na osobu vyvíjaný, osoba by sa rozhodla inak alebo by konala inak resp. nekonala by vôbec. Pre lepšie pochopenie daného ustanovenia si bližšie rozoberieme ďalšie pojmy.
Hmotnou núdzou osoby rozumieme predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb – zaplatenie nájmu, strava, hygiena.
Naliehavá nemajetková potreba, ako už vyplýva z názvu nemá finančný charakter. Jedná sa napríklad o situáciu, keď ostaneme bez ubytovania, nocľahu.
Tieseň vyvolaná nepriaznivými osobnými pomermi môže byť dlhodobý či krátkodobý stav sprevádzaný ťažkosťami v osobných, rodinných, majetkových alebo iných pomeroch napr. závažné zdravotné problémy, rozpad manželstva, neschopnosť splácať úver. Avšak napríklad skutočnosť, že manželka je s manželom v rozvodovom konaní a býva s ním v spoločnej domácnosti, samu o sebe nemožno považovať za stav tiesne. Dôležitým znakom trestného činu nátlaku je závislosť.
Závislosťou sa rozumie stav odkázanosti človeka v niektorom smere na tretiu osobu (v danom prípade na páchateľa trestného činu nátlaku, napr. pomer dlžníka a veriteľa, pomer zamestnanca a zamestnávateľa, pomer učiteľa a žiaka).
« Späť na Právnicky slovník