« Späť na Právnicky slovník

Záložné právo zabezpečuje pohľadávku (napr. zo spotrebného úveru alebo hypotéky) a jej príslušenstvo. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splatená, má veriteľ právo sa uspokojiť alebo sa domáhať uspokojenia z predmetu záložného práva. Zálohom môže byť hnuteľná vec (napr. auto) alebo nehnuteľná vec (napr. dom), právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu, správneho orgánu, zákonom alebo v prípade hnuteľnej veci jej odovzdaním.


Záložným právom je možné zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku, ako aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo pohľadávku, ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

V niektorých prípadoch sa na vznik záložného práva vyžaduje jeho registrácia v niektorom z registrov, napr. v notárskom registri záložných práv, katastri nehnuteľností a pod.

V záložnom vzťahu vystupujú:

Príklad:

Martin si chce kúpiť dom, ale nemá naň dostatok peňazí, preto potrebuje hypotéku. V banke je pre poskytnutie hypotéky potrebné založiť nehnuteľnosť. Pokiaľ je nehnuteľnosť, ktorú bude Martin kupovať, dostatočnou zábezpekou pre banku, môže ju Martin založiť a tým pádom je záložným dlžníkom a zároveň aj záložcom. V prípade, že nehnuteľnosť nie je pre banku dostatočnou zábezpekou, môže Martin požiadať akúkoľvek tretiu osobu (napr. rodičov, priateľku, kamaráta, kolegu a pod.), aby založila v jeho prospech svoju nehnuteľnosť. V tomto prípade bude Martin len záložným dlžníkom a tretia osoba bude záložcom.

Nesie záložca nejaké riziká?

Záložca musí predovšetkým počítať s tým, že ak nebude dlžník dlh splácať, môže veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu.

Zánik záložného práva

Spôsoby zániku záložného práva sú vymedzené v ustanovení § 151 md ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom znení. Najčastejšie záložné právo zaniká z nasledovných dôvodov:

« Späť na Právnicky slovník