Zmluva o budúcej zmluve je upravená v § 50a Občianskeho zákonníku v platnom znení. Ide o zmluvu, ktorej predmetom je záväzok zmluvných strán, že v stanovenej lehote uzavrú inú, vopred špecifikovanú, zmluvu (napr. kúpnu zmluvu).
Zmluvné strany oboch zmlúv musia byť totožné, tzn. že zmluvnou stranou hlavnej zmluvy nemôže byť osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve.
V Občianskom zákonníku nie sú explicitne stanovené náležitosti zmluvy o budúcej zmluve. Keďže zmluva o budúcej zmluve sa vždy viaže na hlavnú zmluvu, ktorá sa má na jej základe uzavrieť, podstatné náležitosti sa určujú podľa nej. Z toho vyplýva, že zmluvné strany sa musia dohodnúť na podstatných náležitostiach hlavnej (budúcej) zmluvy.
Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať:
- podstatné náležitosti hlavnej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve,
- dobu, do ktorej zmluvné strany uzavrú hlavnú zmluvu.
Zmluva o budúcej zmluve musí byť vždy uzatvorená písomne a to aj v prípadoch, kedy sa pri hlavnej zmluve písomná forma nevyžaduje. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy.
V zmluve sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že obsah zmluvy bude ešte doplnený a preto by nemuseli uviesť všetky podstatné náležitosti. To platí iba za predpokladu, že zmluvné strany dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
V prípade, že do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby rozhodnutím nahradil vôľu tej strany, ktorá odmietla uzavrieť hlavnú zmluvu. Práva na náhradu škody sa toto rozhodnutie nijako nedotýka a ak zmluvnej strane vznikla škoda, ku ktorej došlo z dôvodu neuzatvorenia zmluvy, môže požadovať jej náhradu.
Záväzok uzatvoriť hlavnú zmluvu môže zaniknúť, ak sa zmenili okolnosti, z ktorých zmluvné strany pri vzniku záväzku vychádzali. Musí sa však preskúmať, či sa zmenili do tej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa hlavná zmluva uzavrela.
« Späť na Právnicky slovník