Zmluvná pokuta je jeden z najvyužívanejších nástrojov zabezpečenia záväzku. Je to finančná sankcia, ktorú musí zaplatiť druhej strane tá zmluvná strana, ktorá porušila svoju povinnosť. Na rozdiel od úrokov z omeškania, zmluvná pokuta nevzniká zo zákona, ale dohodne sa v zmluve. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a musí byť presne určená jej výška alebo spôsob, akým sa určí (nemusí to byť len pevná suma ale môže byť určená aj percentami). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty poukazujeme na moderačné právo súdu, kedy neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta má akcesorický charakter, to znamená, že je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.
Okrem určenia výšky zmluvnej pokuty si musíte dať pozor aj na presné určenie, pri porušení ktorej povinnosti bude nastupovať zmluvná pokuta. Nestačí napísať len, že pri závažnom porušení povinností, je nutné ich presne špecifikovať. Zaplatením zmluvnej povinnosti nezaniká povinnosť splniť záväzok. Občiansky zákonník ustanovuje, že ak popri porušení povinnosti spôsobíte škodu, veriteľ nie je oprávnený od vás požadovať náhradu danej škody. Veriteľ by sa mohol domáhať náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. V prípade, že by ste porušili povinnosť, ale nebolo to vašou príčinou (napríklad mali ste dodať drevo ale zhorí vám pri požiari), zmluvnú pokutu platiť nemusíte.
Dávajte si pozor aj na to, že zmluvnou pokutou nemôže byť sankcionované odstúpenie od zmluvy. Zo slovenskej judikatúry vyplýva, že odstúpenie od zmluvy je realizáciou práva, nie porušením povinnosti. Takáto zmluvná pokuta by bola tým pádom neplatná.
« Späť na Právnicky slovník