Právnická osoba predstavuje umelý subjekt. Spravidla ide o organizáciu osôb alebo majetku vytvorenú na nejaký účel. Môže to byť podnikateľský subjekt vytvorený s cieľom vytvárania zisku (napr. s.r.o., a.s.) alebo nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, obec).
Právnické osoby majú spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a rovnako aj svojím konaním spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony).
Na to, aby mohla akákoľvek právnická osoba realizovať právne úkony, nadobúdať práva a zaväzovať sa k povinnostiam, musí mať určenú fyzickú osobu spôsobilú na právne úkony, ktorá v jej mene tieto úkony vykonáva, teda fakticky podpisuje. V zmysle občianskeho zákonníka „Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“
Takáto osoba, ktorej konanie sa právne považuje za konanie právnickej osoby, môže byť ustanovená jedna alebo môže ísť o kolektívny orgán, t. j. viac osôb potrebných na konanie v mene právnickej osoby.
Kto tvorí štatutárne orgány v obchodných spoločnostiach?
- verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.) – každý zo spoločníkov
- komanditná spoločnosť (k.s.) – komplementári
- spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) – jeden alebo viacerí konatelia
- akciová spoločnosť (a.s.) – predstavenstvo
V tomto článku sa bližšie zameriame na štatutárne orgány spoločností s ručením obmedzeným, a teda konkrétne konateľov. Štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Túto podmienku zákonodarca odôvodňuje tak, že osoby, ktoré sú v rozhodnom čase vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie, nemôžu naplniť zákonom vyžadované vlastnosti „odbornej starostlivosti“, najmä hospodárne a efektívne konať za spoločnosť a zaväzovať ju voči tretím osobám.
Konateľom sa môže stať v zmysle spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia ktorýkoľvek zo spoločníkov alebo akákoľvek iná tretia fyzická osoba, avšak nemôže to byť člen dozornej rady (pretože dozorná rada dohliada na činnosť konateľov). Na úpravu vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom sa často uzatvára zmluva o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme.
V zmysle Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie najvyšším orgánom spoločnosti, ktorý má právomoc vymenovať, odvolať a rozhodnúť o odmeňovaní konateľa.
Konanie konateľa a jeho obmedzenia
Spôsob konania konateľov sa zapisuje aj do Obchodného registra. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konanie konateľa obmedzuje samotný Obchodný zákonník, a to v prípadoch zákazu konkurencie.
V prípade, že by konateľ porušil zákaz konkurencie a vznikla by spoločnosti škoda, bude povinný ju nahradiť.
Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:
a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.
Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. To znamená, že ak by konateľ nemal oprávnenie uzavrieť určitú zmluvu (napríklad bankový úver), no napriek tomu by ju uzavrel, zmluva by bola platná. Voči konateľovi však môže spoločnosť uplatniť prípadnú škodu alebo ho inak sankcionovať, v závislosti od zmluvy o výkone funkcie alebo interných noriem spoločnosti.
Povinnosti
Konatelia majú pri výkone svojej činnosti určité povinnosti, ktoré musia dodržiavať. Patrí medzi ne hlavne vykonávanie svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, konanie v súlade so záujmami spoločnosti a spoločníkov – pri rozhodovaní je konateľ povinný zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
Taktiež musí zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktorých prezradenie nepovolanej osobe by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť záujmy spoločnosti alebo spoločníkov. Ďalej konateľ nesmie pri rozhodovaní uprednostniť svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. V priebehu existencie spoločnosti môžu byť tieto záujmy spoločníkov rôzne, dokonca až protichodné. V takom prípade je však konateľ viazaný vôľou väčšiny spoločníkov.
Medzi povinnosti konateľa patrí aj vedenie účtovníctva. Konateľ je povinný minimálne raz ročne zvolávať valné zhromaždenie, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak, a s tým sa spája vyhotovenie výročnej správy a jej predloženie valnému zhromaždeniu.
Zánik funkcie konateľa
Funkcia konateľa môže skončiť viacerými spôsobmi. Medzi ne patrí:
- vzdanie sa funkcie – účinky vzdania sa nastávajú prvým dňom zasadnutia orgánu oprávneného vymenovať/zvoliť nového člena orgánu, najneskôr však deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty od doručenia vzdania sa funkcie spoločnosti
- odvolanie – účinky odvolania nastávajú dňom prijatia rozhodnutia o odvolaní alebo v iný deň uvedený v rozhodnutí
- smrť fyzickej osoby
- obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
- uplynutie funkčného obdobia
- rozhodnutie súdu o vylúčení štatutára – konateľ je zo svojej funkcie člena štatutárneho orgánu vylúčený automaticky právoplatnosťou vyššie uvedeného rozhodnutia.
V prípade zániku funkcie je príslušný orgán spoločnosti povinný do troch mesiacov od momentu zániku funkcie ustanoviť nového konateľa.
Zodpovednosť konateľa pri porušení jeho povinností
Konatelia nesmú so spoločnosťou uzavrieť dohodu o vylúčení alebo obmedzení zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu. Takáto dohoda by bola absolútne neplatná. Na to, aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti konateľa za škodu, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to konkrétne porušenie povinností, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinností a škodou.
V prípade porušenia povinností, konatelia, ktorí ich porušili, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Obchodný zákonník ako porušenie povinností uvádza najmä poskytnutie plnenia spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, napr. vyplatenie úrokov z vkladov do spoločnosti alebo vyplatenie preddavkov na podiel na zisku.
Vzhľadom na to, že zodpovednosť je objektívna s možnosťou liberácie, konateľ má možnosť sa vyviniť. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Na súde bude dôkazné bremeno na konateľovi. To znamená, že konateľ bude musieť dokázať, že konal s odbornou starostlivosťou. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia.
Na druhej strane platí výnimka, že ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, konatelia budú zodpovední v prípade nesplnenia zákonnej povinnosti.
Proti výkonu neplatného uznesenia valného zhromaždenia by sa štatutárny orgán mohol brániť tým, že podá na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
Trestnoprávna zodpovednosť konateľa
Okrem zodpovednosti za škodu je konateľ spoločnosti zodpovedný aj trestnoprávne, a to ak sa svojím konaním dopustí trestného činu v postavení konateľa spoločnosti, napríklad nevyplatením mzdy a odstupného alebo spáchaním podvodného úpadku.
Porušením zákazu konkurencie a spôsobením škody najmenej vo výške 2 660 eur sa tiež dopustí trestného činu. V tomto prípade môže byť odsúdený na trest odňatia slobody vo výške šesť mesiacov až tri roky.
Najčastejšie páchané činy sú na úseku daní (skrátenie/neodvedenie/nezaplatenie dane). Na Slovensku však existuje osobitný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na základe ktorého môže byť trestne zodpovedná aj samotná obchodná spoločnosť, nielen konateľ.
Súbeh výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru
Za súbeh výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru považujeme výlučne situáciu, kedy je menovaný konateľ spoločnosti súčasne v pracovnom pomere s touto spoločnosťou.
Základným rozdielom je, že pracovný pomer sa spravuje Zákonníkom práce a funkcia konateľa obchodnej spoločnosti Obchodným zákonníkom. Zo súčasného právneho výkladu problematiky je zrejmé, že obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať.
Nie je však rozhodujúce označenie pracovnej pozície, ale reálna náplň práce. Napríklad, ak by aj v mandátnej zmluve aj pracovnej zmluve bolo uvedené vedenie účtovníctva, pracovná zmluva sa bude považovať za neplatnú.
Záver
Výkonným a štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, ktorým sme sa venovali v tomto príspevku.
Prostredníctvom konateľov spoločnosť prejavuje svoju vôľu navonok. Konatelia v rámci spoločnosti rozhodujú o obchodnom vedení a majú ďalšie zákonom vymedzené funkcie, teda fakticky ovládajú každodennú činnosť obchodnej spoločnosti, resp. jej fungovanie a majú k dispozícii všetky informácie, ktoré sa týkajú záležitostí spoločnosti.
Naša advokátska kancelária je pripravená pomôcť Vaše spoločnosti pri ustanovení konateľa a pri vypracovaní konateľských zmlúv. Zároveň máme skúsenosti v prípadoch uplatnenia náhrady škody voči konateľom, ktorí porušujú svoju zákonnú povinnosť pri vedení spoločnosti.
