V dnešnej dobe by sme už asi ťažko hľadali osobu, ktorá neposkytla inej osobe finančné alebo nefinančné plnenie (peniaze, predmet nájmu) alebo si sama plnenie od iného nevyžadovala. Hneď na úvod musí byť zrejmé, že plnenie môže byť peňažnej alebo nepeňažnej povahy, na účely vymáhania pohľadávok sa však dá vždycky kvantifikovať, t. j. vyjadriť hodnotu plnenia v peniazoch.
Každý z nás je tak veriteľ, dlžník, dokonca vo väčšine prípadov veriteľ aj dlžník zároveň. Je to tak preto, lebo v každom zmluvnom vzťahu sa predpokladá vzájomné plnenie.
Vzájomnosť plnenia môžeme ilustrovať na nájme bytu, keď v nájomnom vzťahu sa predpokladá, že prenajímateľ poskytne predmet nájmu v stave slúžiacom účelu nájmu (byt na nerušené bývanie) a nájomca bude uhrádzať prenajímateľovi nájomné.
Vymáhanie pohľadávok sa týka nás všetkých bez ohľadu na to, na ktorej strane sme v zmluvnom vzťahu. Rozhodli sme sa preto priblížiť vám vymáhanie peňažných pohľadávok prostredníctvom nášho článku.
Čo je to pohľadávka?
Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka nejaké plnenie. Veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku. Naopak dlžník má voči veriteľovi dlh. Ak máte pochybnosti o vašom postavení v právnom vzťahu a neviete, či ste veriteľ alebo dlžník, odporúčame využiť jednoduchú pomôcku.
Odhliadnuc od právnej poučky možno povedať, že veriteľ je ten, kto verí, že niečo dostane (od dlžníka), a logicky dlžník je ten, kto niečo dlhuje. Vo všeobecnosti možno prijať záver, že právu na plnenie pohľadávky zodpovedá povinnosť plnenia záväzku (dlhu) z určitého právneho dôvodu. Takýmto právnym dôvodom môže byť:
- právny úkon, najmä zmluva (kúpna zmluva),
- spôsobená škoda (zodpovednosť za omeškanie),
- bezdôvodné obohatenie (obohatenie na úkor osoby, ktorá nemala povinnosť plniť, aj napriek tomu plnila)
- alebo iná skutočnosť predpokladaná a uvedená v zákone (záväzok dediča uhradiť dlh po poručiteľovi).
Kedy môže veriteľ pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky zákonnými prostriedkami?
Veriteľ môže pristúpiť k vymáhaniu potom, čo mala byť pohľadávka riadne a včas splnená, tzn. od okamihu omeškania dlžníka s plnením. V prípade ak nie je vopred určený čas plnenia, záväzok z pohľadávky sa stáva splatným deň nasledujúci potom, ako veriteľ vyzval dlžníka na jeho plnenie. Ak je ale čas plnenia ponechaný na vôli samotného dlžníka (no ten nemá záujem čas plnenia vytýčiť), na návrh veriteľa tento čas určí súd.
Aký je ďalší postup pri omeškaní s riadnym a včasným plnením?
Ak sa dlžník dostal do omeškania s riadnym a včasným plnením, veriteľ má právo na vymáhanie plnenia svojej pohľadávky, pričom k dispozícii má viaceré zákonné prostriedky.
Predžalobná výzva ako najjednoduchší spôsob vymáhania pohľadávky?
Prvým prostriedkom, ktorý má veriteľ k dispozícii pri vymáhaní svojej pohľadávky, je zaslanie predžalobnej výzvy dlžníkovi. Vzhľadom na to, že predžalobná výzva nemá žiadnu zákonom stanovenú formu, či dokonca náležitosti, jej spísanie ako prvý krok k vymoženiu pohľadávky je tým najjednoduchším a častokrát aj najefektívnejším riešením.
Podstatou tejto výzvy, napr. pri peňažnej pohľadávke, je poskytnutie dodatočnej lehoty na zaplatenie dlžnej sumy. Voľba dodatočnej dĺžky lehoty je na samotnom veriteľovi (spravidla niekoľko dní, či týždňov). Okrem toho, že veriteľ žiada o dodatočné splnenie povinnosti dlžníka v omeškaní, bolo by vhodné vo výzve uviesť:
- opis pohľadávky,
- kedy a akým spôsobom vznikla,
- jej výšku,
- na základe čoho sa stala splatnou,
- dátum splatnosti (výslovné uvedenie, že tento dátum už nastal a preto sa pohľadávka stala splatnou),
- a skutočnosť, že dlžník je v omeškaní.
Predžalobnou výzvou dáva veriteľ svojmu dlžníkovi možnosť v dodatočnej lehote dobrovoľne splatiť pohľadávku a upozorňuje ho na to, že ak si svoj dlh nesplatí, bude iniciovať podanie žaloby na súd, čo bude pre dlžníka spojené so zvýšenými nákladmi. Práve pod vplyvom hrozby súdneho konania väčšina dlžníkov svoj dlh uhradí už na základe predžalobnej výzvy.
Iniciovanie podania žaloby na príslušný súd ako zdĺhavejší spôsob?
Ak však nastane situácia, že dlžník ani na základe dodatočne poskytnutej lehoty z predžalobnej výzvy svoju pohľadávku veriteľovi nesplatí, je jednou z ďalších možností veriteľa podať žalobu na zaplatenie pohľadávky na príslušný súd.
Táto možnosť je však oproti predžalobnej výzve pre veriteľa formálne náročnejšia, zdĺhavejšia a je spojená so zvýšenými nákladmi v podobe trov právneho zastúpenia a súdnych poplatkov.
Žaloba musí obsahovať nasledujúce náležitosti:
- ktorému súdu je podanie žaloby určené,
- kto ho robí (označenie strán žalobcu aj žalovaného),
- ktorej veci sa týka (zaplatenie konkrétnej sumy, spolu s úrokmi),
- čo sa podaním sleduje (čo sa žalobca snaží dosiahnuť),
- pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (opísanie na základe akého titulu sa veriteľ, čiže žalobca, domáha zaplatenia sumy),
- označenie dôkazov na ich preukázanie (napr. zmluvy, faktúry, či predžalobná výzva).
V závere žaloby nesmie žalobca zabudnúť spísať žalobný návrh (petit), v ktorom popíše, čo je žalovaný povinný plniť, prípadne uvedie aj úroky z omeškania. Nesmie chýbať ani podpis.
Upomínacie konanie ako vhodnejšia alternatíva k riešeniu sporov o peňažné plnenie?
Upomínacie konanie prináša oproti podaniu žaloby niekoľko výhod. Najväčšou výhodou je rýchlosť a výška súdneho poplatku, ktorá je oproti štandardnému konaniu znížená o 50 %. Naopak negatívom upomínacieho konania je, že je vedené výhradne elektronicky.
Návrh na vydanie platobného rozkazu tak musí byť podaný na elektronickom formulári dostupnom na webovej stránke ministerstva spravodlivosti (prípadne na stránke www.slovensko.sk). Návrh treba autorizovať, čiže podpísať zaručeným elektronickým podpisom. K návrhu je potrebné pripojiť všetky prílohy, ktoré preukazujú tvrdené skutočnosti. Príslušným na rozhodnutie v upomínacom konaní je výlučne Okresný súd Banská Bystrica. Ak bude návrh opodstatnený, súd do 10 dní vydá platobný rozkaz.
Žalovaný (dlžník) bude mať v takom prípade dve možnosti. Prvou možnosťou je splniť povinnosť uloženú v platobnom rozkaze do 15 dní od jeho doručenia. Druhou možnosťou je v rovnakej lehote podať odpor, avšak opäť len v elektronickej podobe. Vzhľadom na formalizovaný proces a nutnosť presne dodržať podmienky procesu, odporúčame nechať návrh na upomínacie konanie vypracovať advokáta.
Existujú aj ďalšie spôsoby vymáhania pohľadávok?
Vyššie uvedené spôsoby vymáhania pohľadávok sú v podmienkach Slovenskej republiky veľmi rozšírené, no nepredstavujú jediné riešenia. Existujú aj ďalšie alternatívy, prostredníctvom ktorých sa môže veriteľ domáhať splatenia svojej pohľadávky.
Presnejšie je reč o rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde, či postúpení pohľadávky, kedy veriteľ predá svoju pohľadávku inej osobe. Každá alternatíva nesie so sebou určité výhody či nevýhody, no je na veriteľovi, pre ktorý zo spôsobov sa nakoniec rozhodne.
Na čo si dať pozor v súvislosti s vymáhaním pohľadávok?
Vždy je nutné dôsledne sledovať plynutie premlčacej doby. Právo na splnenie povinnosti z pohľadávky sa totiž premlčí, ak zo strany veriteľa nedošlo k jeho vykonaniu v premlčacej dobe. Ak by si teda veriteľ svoje právo neuplatnil na súde do skončenia premlčacej doby, riskuje, že dlžník vznesie pred súdom námietku premlčania. Dôsledkom vznesenia oprávnenej námietky premlčania v súdnom konaní je neúspech žalobcu v spore.
V občianskoprávnych veciach platí v zmysle ust. § 101 OZ všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ak občiansky zákonník neustanovuje vo svojich ustanoveniach inak. Trojročná premlčacia doba sa vzťahuje len na súdne konanie, v ktorom si uplatňuje veriteľ právo na zaplatenie určitej dlžnej sumy. Za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, sa považuje deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu. V prípade obchodnoprávnej veci je všeobecná premlčacia doba štvorročná, pričom je možné ju viackrát predĺžiť. Celková premlčacia doba v zmysle ust. § 401 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „OBZ“), nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť.
Čo dodať na záver?
Je dôležité mať na pamäti, že v dobe, kedy sa čoraz častejšie fyzické ale aj právnické osoby dostávajú do situácie s neplnením si svojich povinností, môže byť aj v prípade úspechu veriteľov pred súdmi cesta ku konečnému vymoženiu pohľadávky náročná.
Ani po právoplatnom rozhodnutí, ktorým súd uložil dlžníkovi povinnosť uhradiť dlh, nemusí zo strany dlžníka dôjsť k dobrovoľnému splneniu dlhu. V takom prípade je možné pristúpiť k exekúcii alebo v prípade splnenia zákonných podmienok aj k podaniu návrhu na zahájenie konkurzného konania.
Proces vymáhania pohľadávok vôbec nemusí byť taký komplikovaný. Kontaktujte nás a my vám s tým radi poradíme. Ušetríte tým nielen svoj čas, ale aj finančné prostriedky, ktoré sa vám po vymožení pohľadávky vrátia.
