Slovenský právny poriadok pozná viacero typov zmlúv o dielo. Zmluvu medzi nepodnikateľmi alebo podnikateľom a nepodnikateľom upravuje Občiansky zákonník. Obchodný zákonník upravuje vzťah medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Nakoniec je možné uzatvoriť zmluvu o dielo aj podľa Autorského zákona. V našom príspevku sa budeme venovať najmä zmluve o dielo uzavretej podľa obchodného zákonníka.
Základná charakteristika
Podstatou zmluvy o dielo je vykonanie diela za odplatu. V praxi sa najbežnejšie stretávame so zmluvou o dielo, predmetom ktorej je vyhotovenie stavby, resp. predmetom ktorej sú rôzne stavebné práce alebo rekonštrukčné práce na stavbe. Dielo sa definuje ako zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava určitej veci, stavby alebo jej časti. Zmluvnými stranami sú objednávateľ a zhotoviteľ.
Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená písomne, aby bola platná. Našim klientom však dôrazne odporúčame uzatvoriť zmluvu o dielo písomne. Jasnou definíciou vzájomných práv a povinností môžu predísť následným komplikáciám a problémom, ktoré môžu nastať počas zhotovenia diela alebo po zhotovení diela (vady diela).
Písomná forma bude dodržaná aj podpísaním jednoduchej zmluvy o dielo, v ktorej bude presne definovaná cena a rozsah vykonania diela. Samozrejme, čím je zhotovované dielo komplexnejšie, tým dôslednejšie by mali zmluvné strany pristupovať k detailom zmluvy.
Zmluva o dielo, predmetom ktorej je výstavba nákupného centra, bude zrejme vyžadovať podrobnejšiu úpravu ako zmluva, predmetom ktorej je oprava strechy rodinného domu.
Podstatné náležitosti zmluvy o dielo
Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú:
- označenie zmluvných strán
Pri fyzických osobách sa odporúča uviesť aspoň meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia. Pri právnických osobách sa obvykle uvádza názov spoločnosti, sídlo spoločnosti, IČO a obchodný register, v ktorom je spoločnosť zapísaná. V prípade právnických osôb sa zvykne uvádzať aj konajúca osoba a jej funkcia v spoločnosti. Pri označovaní zmluvných strán sa stretávame aj s označením bankového účtu.
- označenie diela
Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy o dielo, je vymedzenie jej predmetu, a teda definícia samotného diela. Ako sme už spomenuli vyššie, pod pojmom dielo rozumieme zhotovenie, montáž, údržbu, opravu alebo úpravu určitej veci, stavby alebo jej časti. V dôsledku toho ide o určitú činnosť, ktorá vedie väčšinou k hmotnému výsledku.
Ak by viedla k nehmotnému výsledku, zmluva o dielo sa s vysokou pravdepodobnosťou riadila Autorským zákonom. Klientom odporúčame čo možno najpresnejšie vymedzenie predmetu diela.
V prípade súdnych konaní býva často spornou otázkou rozsah diela, nedorobky, dodatočné pokyny objednávateľa. Spornosti sa vyhnete podrobnou špecifikáciou diela.
- cena diela
V zmluve by mala byť stanovená cena alebo spôsob jej určenia, okrem prípadu, keď strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v zmluve o dielo nemusí byť presne stanovená konkrétna suma, aby bola platná. Existujú tri spôsoby, ako sa môže dosiahnuť dohoda o cene:
- Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene za vykonanie diela. V tomto prípade odporúčame uviesť, či je táto cena konečná a nemenná a aké sú možnosti jej zmeny. Je lepšie, ak je cena čo najviac určitá, aby nedochádzalo k pochybnostiam o vôli strán.
- Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Tento prístup je vhodný, ak strany majú záujem o uzatvorení zmluvného vzťahu, ale nemajú dostatok informácií na stanovenie konkrétnej ceny. Je dôležité jasne sa dohodnúť, či cena bude určená neskôr v dohodnutej lehote, alebo ju určí tretia strana, napríklad súd. Typickým príkladom je určenie ceny podľa rozpočtu.
- Treťou možnosťou je uzavrieť zmluvu bez stanovenia ceny. Avšak, aby bola takáto dohoda platná, musí byť v zmluve výslovne uvedené, že zmluva neupravuje cenu. Pre lepšiu právnu istotu v prípade sporov je vhodné aj pri ústnej dohode o dielo zaznamenať ju písomne, alebo aspoň pred viacerými svedkami.
Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Zákonná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny obvykle platí po vykonaní diela.
Zmluvné strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. Nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela zhotoviteľovi vzniká prevzatím diela objednávateľom, pokiaľ neexistuje dohoda upravujúca splatnosť ceny odlišne od všeobecnej úpravy.
Z praxe poznáme dohody, v zmysle ktorých nárok na zaplatenie ceny diela vzniká po zrealizovaní časti diela (platba podľa zhotovenia etapy). Rozsah a dokončenie konkrétnej časti diela potvrdzujú zisťovacie protokoly, súpisy, resp. rekapitulácie prác, ktoré slúžia ako podklad pre zaplatenie časti vykonaného diela.
Objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú odplatu a zhotoviteľ vykonať dohodnuté dielo pre objednávateľa na vlastné nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný postupovať pri vykonaní diela s odbornou starostlivosťou a podľa pokynov objednávateľa.
Dovoľujeme si upozorniť, že ide o zákonné právo objednávateľa kontrolovať priebeh práce podľa ustanovenia § 550 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Objednávateľ je oprávnený vykonávať kontrolu diela jednak pred splnením a jednak v priebehu jeho vykonávania a zhotoviteľ je povinný kontrolu umožniť. Toto ustanovenie pôsobí aj preventívne a vytvára predpoklady na zabránenie vzniku väčších škôd, najmä pri vadnom vykonávaní určitých prác, ktoré sa už neskôr nedajú odstrániť bez narušenia podstaty diela.
Čo sa týka pokynov objednávateľa, v zmysle ustanovenia § 551 Obchodného zákonníka je povinnosťou zhotoviteľa, aby objednávateľa upozornil na nevhodnosť pokynov, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Je teda zákonné právo objednávateľa ovplyvňovať vykonávanie diela, avšak na druhej strane je povinnosť zhotoviteľa upozorniť na nevhodnosť pokynov.
Rozdiel medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou
Hlavný rozdiel medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou je v subjektoch. Aj keď nepodnikatelia primárne postupujú podľa občianskeho zákonníka, môžu sa spoločne písomne dohodnúť v zmluve, že budú postupovať podľa obchodného. Tu ale musíme spomenúť dôležitý bod. Ak ide o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom, budú sa naňho vzťahovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
Podľa občianskoprávnej úpravy, v prípade, že dodávateľ mešká a nesplní ani dodatočnú primeranú lehotu, ktorú mu poskytol objednávateľ, ten má právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zruší celá zmluva od jej začiatku a všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré vyplývali zo zmluvy, prestávajú existovať. Každá strana je povinná vrátiť všetko, čo dovtedy prijala od druhej strany z dôvodu bezdôvodného obohatenia.
Podľa Obchodného zákonníka je možné odstúpiť od zmluvy len v prípadoch stanovených zákonom alebo samotnou zmluvou (§ 344 Obchodný zákonník). Obchodný zákonník umožňuje jednej strane odstúpiť od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoje zmluvné povinnosti a mešká s plnením. Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil aj čiastočnú cenu za dielo zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takéto plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi.
Autorská zmluva o dielo
Podľa Autorského zákona je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Po vytvorení diela sa autorskoprávna ochrana začína a trvá počas života autora a ďalších 70 rokov po jeho smrti. V prípade spoločného diela viacerých autorov je dôležitým okamihom pre uplynutie autorskoprávnej ochrany smrť posledného autora.
Čo ešte odporúčame uviesť v zmluve
Mimo podstatných náležitostí sa určite oplatí upraviť v zmluve o dielo aj iné otázky. Jednou z nich je napríklad termín, dokedy dielo musí byť zhotovené, prípadne informácie o predĺžení tejto doby v prípade prekážok na strane zhotoviteľa. Okrem toho je namieste spomenúť čas, kedy objednávateľ zaplatí dohodnutú cenu. Taktiež nie je na škodu v zmluve určiť miesto, kde má byť zhotovené dielo odovzdané objednávateľovi alebo zmluvnú pokutu.
Zánik záväzku
Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste. Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku.
K zániku záväzku dochádza až odstránením vád. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, po tomto čase len ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti. Avšak pri zmluve o dielo objednávateľ nemá právo požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Nárokmi za zodpovednosť za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody, prípadne na dohodnutú zmluvnú pokutu.
V zmysle § 564 Obchodného zákonníka: „Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.“
V zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), môže kupujúci:
- požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,
- požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
- požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
- odstúpiť od zmluvy.“
Voľba medzi vyššie uvedenými nárokmi prináleží objednávateľovi.
Ak objednávateľ vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi, nebude oprávnený na odstúpenie od zmluvy. S otázkou, čo je možné považovať za včasné oznámenie vád, sa stretávame pomerne často. Zákonný pojem bezodkladne je podľa judikatúry a odbornej literatúry potrebné vykladať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, čo sa líši v každej situácii.
K uvedenému si dovoľujeme príkladom uviesť nasledovné judikáty:
„Výkladovým problémom v súdnej praxi môže byť v praxi termín, bez zbytočného odkladu… Skutočne bude záležať na okolnostiach každého prípadu, t.j. kedy sa oprávnená strana dozvedela o porušení povinností, ako potom postupovala, čo jej bránilo v skoršom odstúpení od zmluvy (napr. preverovanie okolnosti prípadu, posudzovanie možnosti odstúpenia, napr. v kolektívnom štatutárnom orgáne, jednanie s druhou stranou o možnosti nápravy a pod.), nie je preto možné určiť všeobecnú lehotu, v ktorej by urobený úkon odstúpenia ešte bol považovaný za včasný a v ktorej lehote by už nebol považovaný za včasný.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 2Cob/187/2006, z 28. mája 2007)
„…pojem „bez zbytečného odkladu“, užitý v ustanovení § 529 odst. 2 občanského zákoníku, je pojmem vágním a je třeba jej vykládat vždy s ohledem na okolnosti konkrétního případu.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky, IV. ÚS 314/05, z 15. augusta 2005).
Záver
V prípade záujmu o výstavbu domu, alebo opravy a úpravy veci, resp. pri zadávaní objednávky na zhotovenie akéhokoľvek diela vzniká zmluva o dielo. Klientom odporúčame zmluvu vždy dôkladne prečítať, oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami, alebo si nechať pripraviť zmluvu advokátom.
Jedine kvalitne napísaná zmluva o dielo s dostatočnými zabezpečovacími mechanizmami poskytuje náležitú ochranu, a to pre obe zmluvné strany. Je na rozhodnutí klienta, či sa rozhodne použiť vzor zmluvy o dielo, alebo si nechá pripraviť zmluvu o dielo šitú na mieru, presne podľa požiadaviek individuálnej situácie.
